Kresťan metalista - Osamelý havran

"Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil." (Biblia, 1. Kráľov 17,5-6)

Drahá metalová rodina, 

 Kto z vás by chcel skončiť tak ako sa píše v uvedených biblických veršoch? Očividne to nie je život, v ktorom máte zabezpečené aspoň štandardné potreby. Je to skôr živorenie blížiace sa k totálnemu minimu, za ktorým je už len smrť hladom. A predsa to bol stav, v ktorom si biblický prorok Eliáš nepripadal zanedbaný. Živý a konajúci Boh ho zaopatril v najhoršom hladomore izraelských dejín tým, o čom niektorí mohli len snívať – mäso, chlieb a čistý potok. Jedlo dostával nadprirodzeným spôsobom cez donáškovú službu čiernych vtákov (podobných tým z metalových albumov). Zažíval tam Božiu starostlivosť po neurčitú dobu, ktorú odhadujem na niekoľko mesiacov. 

Prečo to spomínam? Tento príbeh mi metaforicky pripomína môj vlastný životný príbeh veriaceho metalistu, ktorý bol priam odsúdený na umretie "hladom" v cirkevnom prostredí, ktoré takúto hudbu nepodporovalo a kládlo nad ňou občas veľké otázniky. Čo robiť, keď spoznáte jediného Záchrancu vášho života, ktorý vás vyviedol z otroctva hriechu a nechcete bez neho prežiť už ani jediný deň života, no zároveň vás ten istý mocný Spasiteľ Ježiš privedie do spoločenstva cirkvi, v ktorej ako metalisti nie ste akceptovaní? A aj tí, ktorí sa vás snažia akceptovať, vám občas dávajú najavo, že váš výzor a vkus sa jednoducho do cirkvi nehodí a pôsobí čudácky, odpudivo a nebezpečne. Máte veľkolepú víziu ako dáte dokopy nejakú kresťanskú metalovú kapelu a budete svedčiť hudbou o mocnej záchrane v Ježišovi, no okolo vás sa za 10 rokov nevyskytne nikto, kto by takú víziu podporil. Dokonca nevidíte ani nikoho z tých stoviek ľudí, ktorý by vôbec bol metalista a aspoň by rozmýšľal nad tým ako priniesť svetlo aj do temného prostredia metalovej subkultúry. Maximálne nájdete niekoho kto pozná Nothing else matters od Metallicy a tým sa jeho znalosť metalu končí. Ste sami ako kôl v plote. Ľudia na vás tlačia, aby ste nechodili čierni ako smrtka, ostrihali si vlasy a trochu sa prispôsobili. Útočia na kapely, ktoré nosíte na tričku (v mojom prípade Sepultura, Iron Maiden), podpisujú petície proti vaším obľúbeným kapelám, aby na Slovensku nevystupovali (v mojom prípade KISS), dávajú vám čítať anti-satanistické brožúrky od "expertov", ktorí nikdy metalovú hudbu nepočúvali a nedokážu o nej povedať nič objektívne. A vôbec, ale vôbec ich nezaujíma ako veľa vám táto hudba dáva a koľko "sračiek" ste si s ňou preskákali a krásne vám plnila funkciu psychológa, ktorého ste vďaka tomu nikdy nemuseli navštíviť. 

V takýchto chvíľach metalovej "suchoty" ste v pokušení úplne zahodiť metalovú identitu a venovať sa niečomu, čo okolo seba vidíte, v čom vás podporujú a je to perspektívne do budúcna. Keď raz okolo vás metalisti nie sú, vraj ani nebudú. Nevyrastú predsa zo dňa na deň ako huby po daždi. Nebol by som prvý ani posledný, kto zahodil metal. Ale ja som vždy videl význam nezahodiť to, k čomu mi Pán vytvoril silné puto roky predtým, ako ma zachránil. Boh si nás na službu v nejakej komunite pripravuje pokojne aj pol života, vytvára v nás záľuby a vášeň pre veci, ktoré môžu neskôr pomôcť k záchrane stratených ľudí. Nie je hodnotné len to, čo si do života prijal až potom, keď si uveril v Spasiteľa. On o tebe vedel skôr než si uzrel svetlo sveta. A už vtedy vedel ako si ťa chce použiť. Napriek tomu, že som nemal podporu v cirkvi dlhé roky, ostal som metalu verný a viem, že nie je mojou modlou. Som v prvom rade kresťan a tomu je podriadené všetko. Keby zanikli všetky metalové kapely, bolo by mi to sakra ľúto, ale môj život by sa nezrútil. Stojí na pevnej skale. Tou skalou je Kristus, ktorý videl postoj môjho srdca, a tak ma v čase "hladu" a samoty živil dovtedy, kým mi do cesty neposlal veriacich metalistov z rôznych kútov Slovenska. A ako bonus, po mnohých rokoch manželstva, vďaka skvelej hudbe košickej kapely Within Silence, sa moja manželka otvorila metalovej hudbe a dodnes ju prednostne počúva. 

Ak je pre teba niečo vzácne, nevzdaj sa toho ani v časoch nepochopenia, ale drž si to do chvíle, keď s tým raz niekoho nasmeruješ do najlepšieho miesta, kde som kedy mohol nakuknúť – do kráľovstva Božieho. Ak je tou vzácnosťou práve metal, tak sa naň nevykašli! Boh s vami!

váš brat v Kristu a v metale, Marek